Oslava maľby
/Výstava Rudolfa Rabatina Maliarska appassionata v Galérii M. Galandu 21.9.-7.11. 2021/
Priestory galérie sa rozžiarili farebnými tónmi obrazov. Kráčaš svetelnými ozvenami, ktoré sa nesú krajinou tvorcu.
On ťa pozýva a ponúka ti: spoznal som svojím skúmaním hĺbku hory, či sa v nej neukrýva tajomstvo človeka, premeriaval som jej výšku, veď je podobná ľudským túžbam a nádejam, že ak vystúpiš tam hore do sfér čistých, nadýchneš sa dúškami nového poznania, precítil som chvenie kameňa, keď ho prenikol lúč slnka, šľahol studený dážď tak, ako som sa ja zachvel po dotyku ľudského úsmevu či po náraze ľudskej drsnosti. Pozbieral som jadierka príbehov, okamihy osvietení, keď ti znenazdajky krajina pošepne: Si ako som ja, prečo hľadáš tam, kde nie si? S paletou som zaznamenal slávnostné chvíle povznesení, plynutie emócie v prírodných priestoroch, keď ma uchvátila hudba nad plesami Tatier a srdce plesalo z nečakane odkrytej skutočnosti: Takto sa môže vyjaviť pravda, takto sa otvára jej tvár – krása. Tadiaľto vedie moja maliarska a ľudská cesta. Sprevádza ma hudba, čítam ju v osnovách usporiadania krajiny, vo vertikálach lesa, vo vlnách vody, vo vrstevniciach svetiel a tieňov, v rytme človečenského života, v jeho radostiach i v plači, ktoré sa tak podobajú rozmanitým podobám slovenskej krajiny, že sa k nim oddávna v speve pripodobňujú. Maľujem ako hudobný skladateľ. Stupnice farebných tónov, takty štruktúr, farebná skladba vychádzajú z vnútorných zážitkov prijatých z vonkajšej reality, korigovaných mysľou komponistu. Činnosť, proces maľovania sa tiež premieta do výsledného účinku diela, poznať v ňom zanietenosť s akou sa maliar zmocňuje sveta, ako vášnivo podáva svoje pocity, poznanie a presvedčenie o svojej umeleckej pravde divákovi. Tak rozdáva to, čo spoznal, čo miluje, kým je.
Umelecká výpoveď nášho hosťa v Galérii Mikuláša Galandu je presvedčivá, podmanila si diváka, vliala do jeho duše pozitívne city i energiu, čo je v dnešnej dobe veľmi cenné. Priniesol do Turčianskych Teplíc to, čím žije a tvorí náruživou silou. Ďakujeme.
Miroslav Bartoš