2010 |
|
||
1998 |
To hory, či nekonečnosť mora sú zahalené tajomstvom, ktoré túžime poznať. Tatry vo svojich gotických formách upriamujú náš zrak do výšok a k nebu. Umelci Rudolf Rabatin a Jozef Česla znamenito vystihujú svoj postoj k svetu a prírode. Vysoké hory vpadli do ich duší. Vyhľadávajú zmysel tajomstva zastretého v magickej atmosfére brál. A možno je to opačne: v prekypujúcej chúlostivosti duše umelcov preniká do ich diel tajomstvo bytia, ktoré túžia vystihnúť. Je dobré, že tieto obrazy vidíme v Poľsku. Dáva nám to pocit slobody, pretože autori stoja pred zrakmi našej predstavivosti ako vtáci, ktorí nerozumejú hraniciam v geograficko - politickom ponímaní. Preleteli hranice, aby nás utvrdili v presvedčení, že to neznáme a tajuplné niečo, ku ktorému sa chce umelec donekonečna približovať, dotýkať sa ho svojimi zmyslami a intelektom, je istotou človečenstva. (Jan Tulik, Poľsko)
|
|
|
2000 |
Dominantnou témou v mojej tvorbe je príroda, v ktorej nachádzam inšpiráciu. Námety čerpám aj z tej vnútornej prírody, ktorá je ukrytá vo mne. Vo svojich dielach tvorivo zhmotňujem vlastné pocity prameniace z optimistických stavov duše a z nežnej kategórie krásna. Vytváram jedinečnú vlastnú prírodu, skúmam ju a ponúkam divákovi cez artefakty. Vychádzam z reality, maliarsky ju štylizujem, abstrahujem a intuitívne premieňam so snahou vytvoriť umelecký model lepšieho sveta. (Rudolf Rabatin) |
 |
|
2001 |
Jeho príroda nie je statická, ale plná napätia a pohybu. Prezrádza blízky, ba až Hviezdoslavovsko intímny vzťah k horám, ku kraju, v ktorom žije. Jeho obrazy nie sú iba pre oči, ale provokujú myseľ i fantáziu. Rudo v prírode vidí aj to, čo my nevidíme, objavuje jej tajomstvá, zvláštnosti, dušu. To čo vytvára je odvážne, pretože nášmu svetu, v ktorom vládnu čísla, výpočty ale najmä vypočítavosť, prináša krásu a oživuje citový prístup k životu. Takéto je poslanie umelca a zaiste na takéto myslel aj Dostojevskij, keď povedal: "Len krása spasí svet." ( Augustín Kuchár, Poprad )
|
 |
|
2002 |
Na prelome rokov 2001- 2002 som začal v tvorbe využívať viac inšpirácie zo života človeka. Vo svojich obrazoch sa pokúšam o viac sebareflexie (Autoportrét, 2002), o výtvarné vyjadrenie abstraktných tém (Horúca téma, 2002) alebo aj hudby (Nokturno, 2002). Krajinárske motívy spájam so snahou maliarsky vyjadriť pocit, náladu alebo myšlienku súvisiacu s atmosférou krajiny - vizuálnym efektom prírody. Abstraktné obrazy z roku 2002 vznikli ako úlovok mojej pamäti, ako pretransformovaná, náhodne vygenerovaná virtuálna krajina (fikcia alebo len vízia). Životné pocity som po prvýkrát začal vyjadrovať aj poetickými textami a básňami, ktoré korešpondujú s niektorými maliarskymi dielami (O sebe, Balada, Nokturno a i.) |
 |
|
2004 |
Ovládajú ma nepochopiteľné sily (Vnútorné ? Vonkajšie ?). Vtedy prichádzam do ateliéru, hľadám tvary, farby a postupy, aby som polapil neuchopiteľné. Neviem, či sa mi to podarí v tej chvíli. Iba verím, že áno. Chvíľu si myslím, že konečne som na to prišiel, že som vyjadril čo som chcel. Po niekoľkých dňoch sa to zmení a všetko sa opakuje od začiatku: prichádzam do ateliéru, hľadám tvary, farby a postupy ... Môj život je ovplyvňovaný mnohými vzťahmi, väzbami, zlozvykmi, náhodami, osudom, hviezdami, geofyzikálnymi a medziplanetárnymi energiami, energiami pozemšťanov a iných bytostí, bohom... Aj moje obrazy sú také: poznačené reláciami a kontextami s prírodou, s ľuďmi, s vecami. Nie sú vždy krásne, ale sú pravdivé. Niekedy skrývajú len moju pravdu, niekedy pravdu niekoho iného, možno práve len tú jedinú pravdu. V týchto reláciách, aj v týchto kontextoch (aj v mnohom inom) podávam správu o živote, vizualizujem a zhmotňujem. Je to nevysvetliteľné, tajuplné, záhadné. Neskúmam a neanalyzujem príčiny tohto stavu. Cítim, že musím tvoriť - maľovať predovšetkým. A som šťastný, že je to tak. ( Rudolf Rabatin ) |
 |
|
Práve Tatry, ich malebné zákutia, ale aj impresie kontrastov sily a krehkosti prírody, sú Rabatinovou dominantnou témou. Občas, keď mu je plátno na vyjadrenie pocitov priúzke, siahne k slovám. Píše poetické texty. "Niekedy mám pocit, že farbami, kompozíciami a čiarami nestačím vyjadriť všetko, niečo potrebujem dopovedať aj slovne. Potom sa mi uľaví, tak vlastne poteším sám seba a robím svoj život krajším," priznáva sa k ďalšej tvorivej múze Rudo Rabatin. Tvrdí, že svoj "obraz života" ešte nenamaľoval a verí, že to tak skoro ani nebude. "Čo by som potom robil? Mám pocit, že ešte aj po smrti budem maľovať. A tak by to hádam malo byť, lebo tvorba je ustavičným procesom hľadania a objavovania, je to nekonečná cesta za krásou, počas ktorej vznikajú nádherné veci v nás aj navonok," zafilozofoval si Rudo Rabatin. |
 |
|
|
| Predstavujem niektoré obrazy z cyklu „REČ KAMEŇOV“. Názvy obrazov sú metaforické a dvojzmyselné: Obavy, Moje vnútorné kamene, Život medzi kameňmi, Pamäť kamennej steny, Zauzlenie, Meditačný trojuholník. Kamene, skaly, tatranské bralá, balvany ma sprevádzajú po celý život. Za každým, keď do obrazu vložím skalnatý motív, spadne mi kameň zo srdca, začínam sa tešiť, naberám sily. Motív tvrdého kameňa, kamenného múru alebo tvrdej tatranskej skaly som vo svojich obrazoch postavil do protikladu so životom, dušou, myšlienkou, priateľstvom, láskou, ľudskými emóciami, ľudskými vlastnosťami. Z technickej stránky ide o maľbu kombinovanú s monotypickou technikou, ktorej výsledkom sú syntetické štruktúry, ale vlastným rukopisom a farebným koloritom ich transponujem do prírodných a duchovných polôh. ( Rudolf Rabatin, výstava Nesúvislosti, Poprad, 2009 ) |
 |
||
Prebuď sa v pokoji, prvobytná sila, ktorá v každej chvíli tvorí. Uznaj ma, som tvoj syn, moje srdce ťa ľúbi a poslúchnem tvoje rady, aby som vykonal, čo ti bude na prospech. Prebuď sa v pokoji a zalievaj svetlom túto zem, ktorá žije len z tvojej lásky. Energiou, ktorá z teba vyžaruje, kries k životu všetko, čo existuje. 